Nemecký špic

Pre koho sa hodí

Pre človeka, ktorý chce psa pevne viazaného na domov. Nemecký špic je k svojej rodine oddaný, k cudzím zdržanlivý a takmer nikdy sa netúla — lovecký pud má slabý a od človeka sa nevzďaľuje. Tým sa líši od väčšiny malých plemien.

Je bystrý, dobre sa učí a rád pracuje, takže mu sadne poslušnosť aj triky.

Nehodí sa do domu, kde sa nesmie ozvať. Špic je hlásič — má to v popise práce stovky rokov a bez výchovy z toho bude celodenné štekanie.

Päť veľkostí, jedno plemeno

FCI vedie všetky rázy ako jedno plemeno. Líšia sa veľkosťou a povolenými farbami, povaha je v jadre rovnaká.

• Vlčí špic (keeshond): 43–55 cm — len vlkošedý
• Veľký špic: 42–50 cm — čierny, hnedý alebo biely
• Stredný špic: 30–38 cm
• Malý špic: 23–29 cm
• Trpasličí špic (pomeranian): 18–22 cm, zhruba 2–3,5 kg

Pri troch menších rázoch je farieb viac: čierna, hnedá, biela, oranžová, sivo vlnkovaná a ďalšie.

Pomeranian nie je iné plemeno. Je to najmenší ráz nemeckého špica a v papieroch sa volá trpasličí špic.

Ako vyzerá

• Srsť: dlhá odstávajúca krycia srsť a hustá krátka podsada; okolo krku hriva, na zadných nohách nohavice
• Chvost: nesený prehnutý cez chrbát
• Hlava: líščia, s malými vztýčenými ušami
• Dožitie: spravidla 12–16 rokov, pri menších rázoch často k hornej hranici

Koľko potrebuje pohybu

Menšie rázy vystačia s hodinou denne, vlčí a veľký špic potrebujú skôr hodinu a pol. Všetci však potrebujú viac zamestnať hlavu než nohy — špic je chytrý a nuda z neho robí štekajúceho psa.

Hustá dvojitá srsť je stavaná na chlad, nie na teplo. V lete sa chodí ráno a večer.

Štekanie — hlavná téma pri tomto plemene

Špic hlási. Hlási poštára, výťah, suseda aj auto na ulici. Nie je to chyba povahy, je to jeho pôvodná práca.

Rieši sa to výchovou od prvého dňa, nie neskôr:

• Naučte psa povel na ukončenie štekania a odmeňujte ticho, nie samotné štekanie pozornosťou.
• Nechváľte ho za to, že „hlási“ — pes si rozdiel medzi vítaným a nevítaným štekaním sám neurobí.
• Obmedzte výhľad na ulicu a na chodbu, keď je pes celý deň sám.

Dospelý pes, ktorý šteká roky bez obmedzenia, sa preúča oveľa horšie. Toto je pri špicovi rozhodujúce obdobie prvého roka.

Starostlivosť o srsť — a prečo sa špic nestrihá

Kefovať dvakrát až trikrát týždenne, v období líňania denne. Dvojitá srsť sa líňaním uvoľňuje vo veľkom a chuchvalce podsady padajú.

Špic sa nikdy nestrihá nakrátko. Nikdy — ani „na leto“. Krycia srsť po ostrihaní u časti psov už nikdy nedorastie správne a zostane len mäkká, riedka podsada bez lesku. Neochladí, nechráni pred slnkom a späť sa to nespraví.

Čo sa robiť dá a má: pravidelne vyčesávať podsadu, skracovať chlpy medzi vankúšikmi a srsť okolo zadočka. Zvyšok srsti sa nechá tak — chráni psa pred teplom rovnako ako pred zimou.

Kŕmenie

Podľa veľkosti od 40 g pri trpasličom špicovi po 250 g granúl denne pri vlčom, v dvoch dávkach. Menšie rázy majú v pomere k telu rýchly metabolizmus a jednu veľkú dávku znášajú horšie.

Nadváha sa pod hustou srsťou ľahko prehliadne — rebrá sa musia dať nahmatať rukou, nie odhadnúť okom.

Na čo býva chorý

Nemecký špic patrí medzi zdravšie malé plemená, pretože nemá skrátený nos ani prehnané proporcie. Niekoľko vecí však má.

• Luxácia pately — vyskakujúce jabĺčko, pri malých a trpasličích rázoch najčastejšia ťažkosť.
• Kolaps priedušnice — pri najmenších psoch; prejaví sa suchým, „húkavým“ kašľom. Postroj namiesto obojka je preto rozumný.
• Alopécia X — postupná strata srsti na trupe bez svrbenia, niekedy s tmavnutím kože. Vzhľadová záležitosť, ale vyšetriť sa má.
• Zubný kameň a predčasná strata zubov — pri malých rázoch pravidlo; čistenie sa oplatí.
• Dysplázia bedrového kĺbu — týka sa hlavne vlčieho a veľkého špica.
• Nezavretá fontanela pri veľmi drobných šteňatách — dôvod, prečo sa nekupuje najmenšie šteňa v chove za každú cenu.

Čo sa pýtať chovateľa: či majú rodičia vyšetrené kolená, pri veľkých rázoch bedrá, a akú majú psy v línii veľkosť. Chovateľ, ktorý ponúka „teacup“ alebo „mini“ pomeranianov, predáva psa pod štandardom a s ním aj jeho ťažkosti.

Toto nie je diagnostická príručka. Krívanie, húkavý kašeľ a plešatejúca srsť patria k veterinárovi.

Čo ešte zvážiť

Špic od domu neujde, ale hlási všetko, čo sa pri ňom deje. Kto býva v paneláku a je celý deň preč, bude mať problém so susedmi skôr než so psom.

A posledná vec, ktorá prekvapí: líňa viac, než by človek pri takom malom psovi čakal. Dvakrát ročne sa dvojitá srsť uvoľní celá a v byte je to znať rovnako ako po veľkom psovi.