Čivava

Pre koho sa hodí

Pre človeka, ktorý chce psa všade so sebou. Čivava sa pevne upne na jedného až dvoch ľudí, znáša dlhé cestovanie a v byte si vystačí s málom miesta.

Nehodí sa do domácnosti s malými deťmi. Nie je to povahou — je to fyzikou: dvojkilový pes sa dá nechtiac zraniť pádom z gauča alebo stúpnutím. A čivava sa bráni, keď má strach.

Pozor na jednu vec, ktorú robí takmer každý. Malého psa človek zdvihne, namiesto toho, aby situáciu vyriešil. Čivava sa tak naučí, že na čokoľvek nepríjemné stačí zaštekať a je vo vzduchu. Odtiaľ povesť nervózneho štekajúceho plemena — tá povaha nie je vrodená, je vychovaná.

Ako vyzerá

• Výška: štandard výšku neurčuje, obvykle 15–23 cm
• Hmotnosť: 1,5–3 kg; jedince pod 1,5 kg nie sú podľa štandardu chovné
• Srsť: dva varianty — krátkosrstá a dlhosrstá, obe sa posudzujú rovnako
• Farba: ľubovoľná okrem merle, ktorá do štandardu nepatrí
• Dožitie: často 13–17 rokov

Hlava má tvar jablka a býva na nej fontanela — nedokončené zrastanie lebečných kostí. Pri čivavách je prípustná, ale mala by sa s vekom zmenšovať. Otvorená fontanela u dospelého psa znamená, že je hlava na úraz citlivejšia.

Čivava „teacup“ neexistuje. Je to predajné slovo pre psa pod hranicou zdravej váhy — a taký pes má výrazne vyššie riziko hypoglykémie, zlomenín a ťažkostí so srdcom. Kto si zaň pripláca, platí si za kratší život.

Koľko potrebuje pohybu

Stačí pol hodiny až hodina denne a nemusí to byť naraz. Čivava sa v byte prebehá sama, ale von potrebuje kvôli pachom a stretnutiam, nie kvôli kondícii.

Zimu znáša zle — krátka srsť, malý objem tela. Oblečenie je pri tomto plemene praktická vec, nie rozmar.

Výchova a prvé mesiace

• Správajte sa k nej ako k psovi. Pravidlá, privolanie, chôdza na vodítku. Všetko, čo by sa učilo pri ovčiakovi.
• Nedvíhať pri stretnutí s iným psom alebo s cudzím človekom. Zdvihnutím sa strach potvrdí.
• Socializácia od začiatku — čivava je od prírody zdržanlivá k cudzím a bez skúseností z mladosti z nej bude pes, ktorý sa bojí všetkého.
• Postroj namiesto obojka. Priedušnica je pri malých plemenách slabá a tlak na krk jej neprospieva.

Kŕmenie

Dospelý pes zje zhruba 40–80 g granúl denne podľa váhy, v dvoch dávkach. Pri dvoch kilách živej váhy je maškrta navyše obrovský rozdiel — kúsok salámy zodpovedá u človeka poriadnemu jedlu.

Šteňatá musia jesť často. Malé plemená majú málo zásob a hypoglykémia, teda pokles cukru v krvi, sa u nich prejaví ospalosťou a trasom. Do pol roka sa kŕmia trikrát až štyrikrát denne.

Zuby sú pri čivave slabina. Zubný kameň sa tvorí rýchlo, mliečne zuby často nevypadnú samy a stále zuby sa potom tlačia. Kontrola u veterinára do roka veku je namieste.

Na čo býva chorá

• Luxácia pately — vyskakujúce jabĺčko. Najčastejšia ortopedická ťažkosť plemena.
• Kolaps priedušnice — suchý kašeľ pripomínajúci gagotanie, zhoršuje sa pri ťahu za obojok a pri vzrušení.
• Hypoglykémia u šteniat — pokles cukru v krvi; pri veľmi malých jedincoch hrozí aj v dospelosti.
• Otvorená fontanela — citlivé miesto na lebke, u časti psov zostáva.
• Srdcové chyby, najmä degenerácia mitrálnej chlopne vo vyššom veku.
• Zubný kameň a predčasná strata zubov — veľmi časté.
• Hydrocefalus — zriedkavejší, ale pri plemene sa vyskytuje.

Toto nie je diagnostická príručka. Keď pes kašle, poskakuje alebo je netečný, patrí to veterinárovi.

Čo ešte zvážiť

Čivava sa dožíva pätnástich rokov aj viac — je to záväzok na dlhší čas než pri veľkých plemenách.

A je to pes, ktorý sa naozaj zmestí do kabelky. To však neznamená, že tam má byť: pes, ktorý nechodí po zemi a nestretáva iných psov, sa nikdy nenaučí byť psom.