Jorkšírsky teriér

Pre koho sa hodí

Pre človeka, ktorý chce malého psa a je ochotný vychovávať ho ako veľkého. Jorkšír je živý, chytrý a k rodine silno pripútaný; vie byť celý deň doma, keď sa mu niekto venuje.

Nehodí sa do domácnosti, kde sa čaká tichý maznáčik na lone. Je to teriér — pôvodne lovil potkany v pradiarňach — a to znamená hlas, odvahu a chuť niečo prenasledovať.

Najčastejšia chyba pri tomto plemene je, že sa mu všetko prepáči, pretože je malý. Pes, ktorý šteká na každého a nesmie sa ho nikto dotknúť, nie je roztomilý; je to nevychovaný pes, len váži tri kilá.

Ako vyzerá

• Výška: okolo 20–23 cm v kohútiku
• Hmotnosť: do 3,2 kg podľa štandardu
• Srsť: dlhá, rovná a hodvábna, bez podsady — rastie stále, ako ľudské vlasy
• Farba: oceľovo modrá na chrbte a zlatisto plavá na hlave, hrudi a nohách; šteňatá sa rodia čierne a farba sa vyvíja roky
• Dožitie: často 13–16 rokov, patrí k najdlhšie žijúcim plemenám

Na „mini“ a „teacup“ jorkšírov pozor. Nie sú to varianty plemena, štandard ich nepozná. Ide o psov pod hranicou zdravej veľkosti, ktorí mávajú vážne ťažkosti s pečeňou, kosťami aj zubami. Príplatok za menšiu veľkosť je príplatok za kratší život.

Koľko potrebuje pohybu

Stačí tri štvrte hodiny až hodina denne, ale musí to byť vonku. Byt malému psovi nestačí — potrebuje pachy, terén a iných psov rovnako ako veľké plemeno.

Nenechajte sa zmiasť tým, že sa unaví po byte. Duševné zamestnanie — hľadanie maškŕt, jednoduché triky — ho upokojí viac než behanie.

Starostlivosť o srsť

Toto je hlavná denná práca pri tomto plemene a ľudia ju podcenia.

• Dlhá srsť sa češe každý deň. Bez toho sa do dvoch dní tvoria plstence, ktoré sa musia vystrihať.
• Kratší strih raz za dva až tri mesiace je pri domácom psovi úplne v poriadku a ušetrí veľa času. Dlhá srsť je vec výstav, nie zdravia.
• Srsť nelíňa — chlpy nezostávajú na pohovke, ale práve preto sa musí strihať.
• Chlpy okolo očí a na labkách treba skracovať.

Kŕmenie a zuby

Dospelý pes zje zhruba 60–100 g granúl denne v dvoch dávkach. Pri troch kilách živej váhy je každá maškrta navyše znať — desať gramov syra je pri jorkšírovi ako pre človeka poriadny obed.

Zuby sú pri malých plemenách slabina číslo jedna. Zubný kameň, zápaly ďasien a predčasná strata zubov sú pri jorkšíroch bežné. Čistenie zubov doma a kontrola u veterinára sa pri tomto plemene oplatí viac než pri veľkých psoch.

Šteňatá mávajú pretrvávajúce mliečne očné zuby, ktoré sa musia vytrhnúť — inak tlačia na stále zuby.

Na čo býva chorý

• Luxácia pately — vyskakujúce jabĺčko, typické pre malé plemená. Prejaví sa poskakovaním na troch nohách.
• Kolaps priedušnice — chrupavka priedušnice sa pri malých plemenách oslabuje; prejavuje sa suchým kašľom ako „husie gagotanie“. Preto postroj, nie obojok.
• Portosystémový skrat — vrodená chyba ciev pri pečeni, pri tomto plemene častejšia. Šteňa nepriberá a je apatické po jedle.
• Legg-Calvé-Perthesova choroba — odumieranie hlavice stehennej kosti u mladých psov.
• Nízka hladina cukru u šteniat — malé šteňatá musia jesť častejšie, inak im hrozí hypoglykémia.
• Zubný kameň a zápaly ďasien — najčastejšia ťažkosť vôbec.

Toto nie je diagnostická príručka. Keď pes kašle, poskakuje alebo je po jedle netečný, patrí to veterinárovi.

Čo ešte zvážiť

Jorkšír sa dožíva pätnástich rokov aj viac. Je to záväzok na dlhší čas než pri väčšine veľkých plemien — a posledné roky bývajú s nákladmi na zuby a kĺby.

A ešte jedna praktická vec: pri troch kilách je preňho zima skutočný problém. Oblečenie pre malého psa nie je módny doplnok, ale pri plemene bez podsady nutnosť.