Bernský salašnícky pes

Pre koho sa hodí

Pre rodinu s priestorom a s časom. Bernský salašnícky pes je vyrovnaný, trpezlivý k deťom a k cudzím zdržanlivý, ale nie agresívny. Nie je to strážca v pravom zmysle — ohlási, ale nezaútočí.

Pôvodne ťahal vozíky so syrom a strážil gazdovstvo. Z toho zostala sila, pokoj a silná väzba na rodinu: chce byť tam, kde sú ľudia, a v koterci na záhrade trpí.

Nehodí sa do malého bytu, do horúčavy a k človeku, ktorý je celý deň preč. A nehodí sa tomu, kto neznesie chlpy — líňanie je pri tomto plemene celoročná disciplína.

Ako vyzerá

• Výška: pes 64–70 cm, sučka 58–66 cm v kohútiku
• Hmotnosť: pes 38–50 kg, sučka 36–48 kg
• Srsť: dlhá, lesklá, mierne zvlnená, s hustou podsadou
• Farba: vždy trojfarebná — čierny základ, hrdzavé znaky nad očami, na lícach a nohách, biela lysina, náprsenka a labky
• Dožitie: spravidla 7–9 rokov; pri veľkých plemenách je to málo aj na ich pomery

Koľko potrebuje pohybu

Dospelý pes zvládne hodinu až dve denne v pokojnom tempe. Nie je to bežec ani športovec — vyhovuje mu pravidelná chôdza a práca hlavou.

Pri šteňati je hlavné pravidlo nepreťažovať. Veľké plemeno rastie dlho, do osemnástich mesiacov sa kĺby ešte uzatvárajú. Schody, dlhé behy a skákanie v prvom roku majú trvalé následky.

V horúčave sa s ním nechodí. Hustá dvojitá srsť a čierna farba znamenajú, že sa prehreje rýchlo. V lete skoro ráno a neskoro večer, tieň a voda k dispozícii stále.

Starostlivosť o srsť

Kefovať dvakrát až trikrát týždenne, v období líňania denne. Plstence sa tvoria za ušami, v podpazuší a na zadných nohách.

Srsť sa nestrihá. Dvojitá srsť chráni pred horúčavou rovnako ako pred zimou; ostrihaný pes sa prehrieva viac, nie menej, a podsada po skrátení nedorastie správne.

Výchova a prvé mesiace

• Vychovať sa musí, kým váži dvadsať kíl. Pri štyridsaťkilovom psovi už nie je sila na to, aby sa niečo presadilo ťahom.
• Mierne metódy. Plemeno je citlivé a na tvrdosť reaguje uzavretím, nie poslušnosťou.
• Socializácia od začiatku — bernský je k cudzím prirodzene zdržanlivý a bez skúseností z mladosti z neho býva neistý pes.

Kŕmenie

Dospelý pes zje zhruba 400–600 g granúl denne v dvoch dávkach. Pri šteňati je zásadné krmivo pre veľké plemená — má nižší obsah energie a vápnika, pretože rýchlejší rast nie je lepší rast.

Po jedle nechajte psa aspoň hodinu v pokoji. Torzia žalúdka ohrozuje všetky veľké plemená s hlbokým hrudníkom a bernský medzi ne patrí.

Na čo býva chorý

Tu sa nedá nič zjemňovať. Bernský salašnícky pes patrí medzi plemená s najkratším dožitím a hlavným dôvodom sú nádory.

• Histiocytárny sarkóm — zhubný nádor, pri tomto plemene výrazne častejší než pri ostatných. Je to najčastejšia príčina úmrtia bernských psov.
• Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu — dedičná, rodičia musia mať vyhodnotené snímky.
• Ochorenie krížového väzu v kolene, časté pri ťažkých plemenách.
• Degeneratívna myelopatia — postupné ochrnutie zadných končatín vo vyššom veku.
• Torzia žalúdka — akútny stav ohrozujúci život.
• Ochorenia obličiek, pri plemene sa vyskytuje dedičná forma.

Toto nie je diagnostická príručka. Keď na psovi niečo nahmatáte alebo začne krívať, patrí to k veterinárovi hneď, nie o mesiac.

Čo ešte zvážiť

O krátkom dožití je lepšie vedieť dopredu. Sedem až deväť rokov je pri psovi, ktorý dospieva do dvoch rokov, naozaj málo — ale je to pravda, ktorú dobrý chovateľ povie sám.

Pýtajte sa na dĺžku života v predchádzajúcich vrhoch a na to, na čo psy odchádzali. Chovateľ, ktorý to vie a povie, robí svoju prácu poctivo.