Pamätný režim

Keď príde tá chvíľa, aplikácia stíchne — a nič sa nestratí.

Prepnutie do pamätného režimu urobí tri veci naraz. Zastaví všetky zdravotné pripomienky, stíši farby profilu a otvorí možnosť urobiť verejnú spomienkovú stránku. Nič sa pritom nemaže.

V zozname Moje zvieratá potom zviera prejde do vlastnej sekcie Spomienky pod živými, náhľadová fotka stratí farbu a cez roh vedie smútočná stuha. Nikam nemizne — len sa s ním nepočíta tam, kde sa rieši dnešok.

Spomienková stránka má vlastnú adresu, ktorú možno poslať rodine alebo dať do parte. Otvorí sa komukoľvek, kto odkaz dostane, a nepotrebuje na to účet.

Odkazy sa nezverejňujú hneď. Najprv ich uvidí rodina — moderácia tu nie je ako front na schválenie, ale ako ohľaduplnosť. Odpovedať sa na ne nedá zámerne: na kondolenciu sa dá poďakovať jedným tlačidlom a jedným spoločným odkazom od rodiny.

Prepnúť to ide aj späť, keby sa niekto preklikol. A adresa spomienkovej stránky sa nikdy nemení — ľudia si ju dávajú do oznámenia.

Spomienková stránka nie je zapnutá sama od seba. Hneď po prepnutí sa objaví otázka, kto ju smie vidieť: nikto, len ten, komu sa pošle odkaz, alebo aj ľudia, ktorí prechádzajú Spomienky. Východisková je prvá možnosť a zmeniť sa to dá kedykoľvek.

Adresa stránky vznikne raz a už sa nikdy nemení. Dá sa vložiť do parte a bude platiť aj vtedy, keď sa stránka na čas skryje a znova zapne.

V Spomienkach stojí pri zvierati meno, roky a — ak si to rodina praje — aj to, kto sa lúči. Napísať sa dá čokoľvek: „rodina Novákovcov“ aj „Mária Nováková a Jozef Novák“. Nechať to prázdne je v poriadku.

Sviečku aj odkaz môže na spomienkovej stránke nechať ktokoľvek, aj bez účtu. Odkazy sa objavia, keď ich rodina uvidí — odpovedať sa na ne nedá, ale poďakovať všetkým naraz jedným odkazom áno.

Keď niekto napíše, príde vám e-mail aj s tým, čo napísal. Zverejníte ho na spomienkovej stránke: pri odkaze je odznak „čaká“ a tlačidlo, ktorým sa pustí von. Sviečky sa neschvaľujú a sú vidieť hneď — pri sviečke nie je čo čítať.