Sibírska mačka

Pre koho sa hodí

Pre domácnosť, ktorá chce mačku s povahou. Sibírska mačka je vyrovnaná, nevtieravo prítulná a na rozdiel od pokojnejších plemien sa hrá aj v dospelosti.

Vyvinula sa prirodzene v ruskom podnebí, nie u chovateľov — odtiaľ pevná stavba tela, hustá srsť a zdravie, ktoré býva nadpriemerné. Je obratná, rada šplhá a skáče vysoko.

Býva viazaná na celú rodinu, nie na jedného človeka, a s deťmi aj so psami vychádza dobre.

Pravda a mýtus o alergii

Toto je vec, pre ktorú si toto plemeno rad ľudí zadováži, a stojí za to povedať ju presne.

Alergiu nespôsobuje chlp, ale bielkovina Fel d 1, ktorú mačka vylučuje slinami a kožným mazom a pri čistení si ju roznáša po srsti.

Pri sibírskych mačkách sa opakovane nameralo, že časť jedincov produkuje výrazne menej Fel d 1 než priemerná mačka. Nie je to však vlastnosť plemena ako takého — je to vlastnosť konkrétnej mačky, a líši sa aj medzi súrodencami.

Čo z toho plynie prakticky: kto je alergický, nemá si kupovať mačiatko na slovo. Má stráviť čas pri konkrétnej mačke v chovateľskej stanici a až podľa toho sa rozhodnúť. Sľub „sibírska mačka je nealergénna“ nie je pravdivý.

Ako vyzerá

• Hmotnosť: kocúr 6–9 kg, mačka 4–6 kg
• Telo: silné, svalnaté, s mohutnými labami a širokým hrudníkom
• Srsť: polodlhá, trojitá — pesíky, podsada aj krycie chlpy; hustý golier a huňatý chvost
• Farba: uznaná je takmer každá vrátane kolorpointu, ktorému sa pri tomto plemene hovorí nevská maškaráda
• Dožitie: spravidla 12–16 rokov

Dospieva pomaly — plnú veľkosť má v troch až piatich rokoch.

Starostlivosť o srsť

Kefovať dvakrát týždenne, v období líňania denne. Hustá trojitá srsť sa pri jarnom líňaní uvoľňuje vo veľkom množstve a chuchvalce doslova padajú.

Plstence sa tvoria za ušami, v podpazuší a na zadných nohách. Kúpanie mačka nepotrebuje — srsť je prirodzene odolná voči vode.

Kŕmenie

Dospelá mačka potrebuje podľa váhy zhruba 60–90 g granúl denne alebo zodpovedajúce množstvo konzerv. Sibírska mačka je aktívna, takže obezitou trpí menej než pokojné plemená — napriek tomu sa kŕmi v dávkach.

Rastie dlho a krmivo pre mačiatka má zmysel podávať dlhšie než pri drobných plemenách.

Na čo býva chorá

Sibírska mačka patrí medzi zdravotne odolnejšie plemená, pretože vznikla prirodzeným výberom. To však neznamená, že sa netestuje.

• Hypertrofická kardiomyopatia (HCM) — zhrubnutie srdcového svalu; chovné zvieratá by mali mať ultrazvuk srdca.
• Polycystické ochorenie obličiek (PKD) — menej časté než pri perzských, ale testuje sa z DNA.
• Deficit pyruvátkinázy (PK-def) — dedičná chudokrvnosť, existuje DNA test.
• Chuchvalce chlpov pri líňaní — pri plemene s trojitou srsťou je to bežná potiaž.

Toto nie je diagnostická príručka. Keď mačka rýchlo dýcha, chudne alebo je náhle netečná, patrí to k veterinárovi.

Čo ešte zvážiť

Sibírska mačka je skokan. Vysoké police, skrine a chladnička nie sú prekážka — tomu treba prispôsobiť byt, nie mačku.

A počítajte s chlpmi. Trojitá srsť znamená, že jarné líňanie je znať v celom byte; kefovanie je jediná obrana.