Labradorský retríver

Pre koho sa hodí

Pre rodinu, ktorá je rada vonku. Labrador je od prírody priateľský ku všetkým — k deťom, k cudzím ľuďom aj k iným psom — a zlý strážca z neho bude vždy, pretože votrelca skôr privíta.

Nehodí sa tam, kde sa čaká hotový pokojný pes. Do dvoch až troch rokov je to veľké nemotorné šteňa, ktoré zrazí dieťa chvostom a ktoré sa nevie samo zabrzdiť. Tá povesť „pokojný rodinný pes“ platí, len začína neskôr, než si ľudia myslia.

Ako vyzerá

• Výška: pes 56–57 cm, sučka 54–56 cm v kohútiku
• Hmotnosť: pes 29–36 kg, sučka 25–32 kg
• Srsť: krátka, hustá a tvrdá, s vodoodpudivou podsadou
• Farba: čierna, žltá (od krémovej po hrdzavú) a čokoládová
• Dožitie: spravidla 10–13 rokov

Poznávacie znamenia sú dve: vydrí chvost silný pri koreni a okrúhly, a plávacia blana medzi prstami. Oboje je z pôvodnej práce — vyťahoval z vody zastrelené kačice.

Aj tu existujú dve línie. Výstavný labrador je podsaditejší a pokojnejší, pracovný ľahší, rýchlejší a výrazne náročnejší na zamestnanie. Do bytu s krátkymi prechádzkami sa pracovná línia nehodí.

Koľko potrebuje pohybu

Najmenej hodinu a pol denne, a nie len chôdzou na vodítku. Labrador bol vyšľachtený na to, aby celý deň nosil — aport, plávanie a hľadanie ho uspokoja viac než kilometre.

Plávať vie prirodzene a voda je preňho najšetrnejší pohyb vôbec. Pri staršom psovi s boľavými kĺbmi je to často jediný pohyb, ktorý si ešte užije.

Výchova a prvé mesiace

Učí sa ochotne a rýchlo, pretože takmer všetko urobí za jedlo. To výcvik ohromne uľahčuje — a zároveň to znamená, že sa rovnako ochotne naučí žobrať a kradnúť zo stola.

• Kontrola papule od začiatku. Labrador zoberie zo zeme čokoľvek. Ponožky, kamene a zvyšky z parku sú najčastejší dôvod, prečo labradory končia na operačnej sále.
• Zákaz skákania na ľudí sa rieši, kým pes váži desať kíl, nie tridsať.
• Privolanie trénujte skôr, než príde puberta okolo ôsmeho mesiaca. Dovtedy chodí za vami sám, potom ho začne zaujímať okolie.

Kŕmenie

Dospelý pes zje zhruba 300–400 g granúl denne v dvoch dávkach. Pri labradorovi však nejde o množstvo, ide o disciplínu.

Plemeno má preukázateľne vyšší sklon k obezite — časť jedincov nesie genetickú zmenu, pre ktorú pes necíti sýtosť. Znamená to, že sa najesť nemôže „dosýta“, pretože ten okamih nepríde. Musíte vážiť, počítať maškrty do dennej dávky a odolať.

Nadváha je pri labradorovi hlavný zdravotný problém a zhoršuje všetko ostatné: kĺby, srdce, dýchanie aj dožitie. Rebrá musia byť pod rukou nahmatateľné.

Na čo býva chorý

• Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu — dedičná. Rodičia musia mať vyhodnotené snímky.
• Progresívna retinálna atrofia — postupná strata zraku. Existuje na ňu DNA test.
• Obezita a s ňou artróza — najčastejší a zároveň najlepšie ovplyvniteľný problém plemena.
• Torzia žalúdka — akútny stav ohrozujúci život; po jedle nechajte psa v pokoji.
• Zápaly uší — sklopené ucho a záľuba vo vode idú zle dohromady, po kúpaní treba sušiť.
• Myopatia s kolapsom po záťaži — zriedkavejšia, ale pri pracovných líniách sa testuje.

Toto nie je diagnostická príručka. Keď na psovi niečo vidíte, patrí to veterinárovi, nie na internet.

Čo ešte zvážiť

Labrador líňa celoročne a dvakrát ročne veľa — krátka srsť sa zapichuje do látok horšie než dlhá.

A počítajte s tým, že prvé dva roky bude ledačo zničené. Nie je to výchovná chyba, je to labrador.