Bígel

Pre koho sa hodí

Pre rodinu, ktorá ho berie ako spoločníka na výlety. Bígel je k ľuďom aj k psom priateľský, nestráži, nevyhľadáva konflikty a s cudzím človekom sa skamaráti za minútu. Zlý strážca z neho bude vždy.

Bol vyšľachtený na svorkový lov — a to znamená dve veci, ktoré sa uňho podcenia. Po prvé je zvyknutý pracovať s ostatnými, takže sám doma trpí. Po druhé pracuje nosom, a to samostatne: sleduje stopu a nečaká na pokyn.

Nehodí sa tam, kde sa čaká pes, ktorý pôjde voľne v lese a bude sa držať pri nohe. To bígel neurobí; len čo nájde stopu, prestane vás počuť — a nie je to neposlušnosť, je to práca, na ktorú bol stvorený.

Ako vyzerá

• Výška: 33–40 cm v kohútiku
• Hmotnosť: spravidla 10–15 kg
• Srsť: krátka, hustá, hladká
• Farba: najčastejšie trojfarebná (čierna, biela, hrdzavá); prípustné sú aj dvojfarebné varianty. Koniec chvosta je vždy biely — aby ho poľovník videl v podraste
• Dožitie: spravidla 12–15 rokov

Koľko potrebuje pohybu

Počítajte s hodinou a pol denne, a hlavne s tým, že to musí byť zaujímavé. Bígel potrebuje ňuchať — hľadanie maškŕt v tráve ho zamestná viac než kilometre rovnej chôdze.

Voľný výbeh len v oplotenej záhrade. V lese na voľno sa bígel púšťa až vtedy, keď má človek istotu, a pri tomto plemene ju rad majiteľov nezíska nikdy. Nie je to zlyhanie výchovy; je to rozumné opatrenie.

Plot musí byť pevný a podhrabaný okraj zabezpečený — bígel sa podhrabe, preskočí aj pretiahne.

Výchova a prvé mesiace

• Privolanie na jedlo a na hru, trénované od šteňaťa a nikdy nie po tom, čo sa pes vráti neskoro. Zavolaný pes, ktorý dostane vynadané, príde nabudúce ešte neskôr.
• Samota po minútach. Svorkový pes ponechaný sám zavýja — a susedia to spoznajú skôr než vy.
• Hlas patrí k plemenu. Bígel je hlasný, šteká a pri stope zavýja. Do bytu s tenkými stenami to nie je ideálny pes.
• Nekŕmiť pri stole. Pri tomto plemene je to začiatok problému, ktorý sa potom nerieši.

Kŕmenie

Dospelý pes zje zhruba 200–300 g granúl denne v dvoch dávkach. A tu je najväčšie úskalie plemena: bígel zožerie všetko a stále.

Chuť do jedla uňho nemá brzdu. Vyťahuje z košov, zbiera zo zeme, otvára skrinky. Obezita je pri bígloch jedna z najčastejších diagnóz a stojí za väčšinou neskorších ťažkostí s kĺbmi a chrbtom.

Vážiť dávku, počítať maškrty do denného množstva a mať zatvorený kôš. Pri tomto plemene to nie sú rady, ale nutnosť.

Na čo býva chorý

• Obezita — najčastejší a najlepšie ovplyvniteľný problém plemena.
• Zápaly vonkajšieho zvukovodu — dlhé sklopené ucho sa zle vetrá. Kontrolovať a sušiť.
• Výhrez medzistavcovej platničky — pri dlhom tele s krátkymi nohami, zhoršuje sa nadváhou.
• Epilepsia — pri plemene sa vyskytuje, prejavuje sa záchvatmi obvykle medzi prvým a piatym rokom.
• Hypotyreóza — znížená funkcia štítnej žľazy; prejaví sa priberaním a zhoršením srsti.
• Luxácia šošovky a glaukóm — očné vyšetrenie pri chovných jedincoch má zmysel.
• Ochorenia medzistavcových platničiek a bedier u starších psov.

Toto nie je diagnostická príručka. Keď pes chudne, priberá, škriabe sa na ušiach alebo má záchvat, patrí to veterinárovi.

Čo ešte zvážiť

Bígel líňa celoročne, aj keď má krátku srsť. A má typický psí pach výraznejšie než väčšina plemien — je to vlastnosť, nie špina.

A počítajte s hlasom. Bíglie zavýjanie sa nesie ďaleko a nie je to zvuk, ktorý by sa dal výchovou úplne stíšiť.