Keď sa stratí pes alebo mačka: prvé hodiny rozhodujú

Tento text je dobré prečítať skôr, než ho budete potrebovať. Vo chvíli, keď zviera zmizne, sa totiž nečíta nič — a rozhoduje sa rýchlo a zle.

Prvá hodina

Zostaňte tam, kde zviera zmizlo. Je to proti inštinktu, ale funguje to lepšie než pobehovanie v okruhu kilometra.

• Nebežte za psom. Pes v panike uteká ďalej a človek, ktorý sa za ním rozbehne, ho ženie. Sadnite si alebo si čupnite, otočte sa k nemu bokom a pokojne naňho hovorte.
• Nekričte. Vystrašené zviera na krik nepríde, aj keď je to hlas, ktorý pozná.
• Nechajte na mieste niečo svoje. Deku z pelecha, nosené tričko, prepravku. Pes aj mačka sa v panike často vrátia tam, kde cítia známy pach — niekedy až po zotmení.

Mačka sa správa inak než pes

Pes sa vzďaľuje, mačka sa skrýva. Vyplašená mačka väčšinou zostane blízko — často do pár sto metrov — a schová sa do prvého tmavého miesta, ktoré nájde.

Hľadajte preto kôlne, pivnice, garáže, priestor pod autami, kopy dreva, kríky pri plote. A hľadajte potme a potichu: mačka, ktorá sa cez deň neozve, sa večer ozvať môže.

Spýtajte sa susedov, či sa môžete pozrieť k nim na záhradu alebo do kôlne. Najčastejší koniec tohto príbehu je mačka zavretá v cudzej garáži.

Čip: jeden telefonát, ktorý sa oplatí hneď

Čip sám o sebe zviera nevráti. Vráti ho aktuálny kontakt v registri.

Na Slovensku sú psy povinne čipované a zapísané v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Nahláste stratu a skontrolujte, či pri vás sedí telefónne číslo. Ak neviete, ako sa do registra dostať, poradí veterinár, ktorý čip zavádzal — vedie si o tom záznam.

Ten, kto zviera nájde a nechá čip načítať u veterinára alebo v útulku, sa k vám dostane jedine cez tento údaj. Ak je v registri starý telefón, je čip na nič.

Komu volať a v akom poradí

1. Útulky a karanténne stanice v okolí — a nielen ten najbližší. Zviera môže skončiť o dva okresy ďalej, keď ho niekto odvezie.
2. Veterinári v okolí. Nájdené zviera sa často najprv odvezie k nim.
3. Obec a mestská polícia. Odchyt túlavých zvierat má na starosti obec.

Volajte, nepíšte. E-mail si niekto prečíta o dva dni. A ozvite sa znova o tri dni — nájdené zvieratá sa do evidencie dostávajú s oneskorením.

Inzerát: čo doň patrí

• Fotka, na ktorej je zviera celé, a k tomu jedna detailná.
• Kde a kedy zmizlo.
• Telefón.

A teraz to, čo sa bežne robí zle: nedávajte do inzerátu úplne všetko.

• Nezverejňujte číslo čipu. Nikomu, kto zviera naozaj našiel, nie je na nič — veterinár si ho načíta sám.
• Neuvádzajte konkrétnu sumu odmeny. Číslo v inzeráte pritiahne ľudí, ktorí zviera nikdy nevideli.
• Nechajte si jedno poznávacie znamenie pre seba. Bielu škvrnu na zadnej labke, jazvu, zvláštny tvar ucha. Podľa toho spoznáte, či volá niekto, kto sa na zviera naozaj pozerá.

Podvodníci — počítajte s nimi

Inzeráty so stratenými zvieratami sleduje cielene skupina ľudí, ktorá vie, že píše niekomu v najhoršom stave za posledné roky. Spoznáte ich podľa troch vecí:

• Chcú peniaze vopred — na dopravu, na veterinára, na zálohu.
• Tvrdia, že sú ďaleko a osobné stretnutie nejde.
• Nepošlú fotku ani neopíšu to znamenie, ktoré ste si nechali pre seba.

Nikdy neposielajte peniaze vopred. Odmenu odovzdávajte osobne a až so zvieraťom v náručí.

Nevzdávajte to po týždni

Zvieratá sa vracajú aj po mesiacoch. Nechajte inzerát visieť, obvolávajte útulky ďalej a nechajte v registri aktuálny kontakt.

Čo sa dá urobiť, kým je pokoj

• Mať aktuálne fotky — celú postavu z boku a detail hlavy. Vlaňajšia rozmazaná fotka je v inzeráte na nič.
• Overiť si, že v registri sedí telefón.
• Vedieť, kde sú najbližšie útulky a aké majú číslo.